Pojmy
Radnica
- je verejná budova, väčšinou na námestí v centre mesta, v ktorom sa nachádza sídlo správy obce. Radnice vznikali už v staroveku, v Európe nastal ich veľký rozmach po 12. storočí. Spočiatku mali súdnu a obchodnú funkciu (boli tu aj tržnice), neskôr mali stavby predovšetkým reprezentačnú funkciu. Mnohé dôležité vládne stavby a mnoho mestských radníc je známych vďaka ich výraznej architektúre.
- cudzie slovo používané vo význame správca hradu; sprievodca návštevníkov hradu alebo zámku
- (z nem. Richter - sudca; lat. iudex; čiastočné synonymá: šoltýs, fojt, advokát, villicus, vesník, pereg) bol na území dnešného Slovensku do roku 1850 hlavný predstaviteľ samosprávy miest a do roku 1918 dedín.
Richtár bol pôvodne úradník vyberajúci pre svojho pána dlhované čiastky v obci, ktorý bol poverený aj súdnictvom. Neskôr sa stal aj predstaviteľom správy obce/mesta. V roku 1850 na dedinách stratil súdnu právomoc, v mestách mu naopak ostala len súdna funkcia (nem. Richter - slov. sudca) a správnu právomoc dostal mešťanosta.
- (nem. Bürgermeister, lat. consul, maď. polgármester) bol od 15. storočia najvyšší predstaviteľ administratívy mesta, ktorý sa o moc delil s richtárom, ako predstaviteľom súdnej právomoci mesta a kapitánom ako predstaviteľom vojenskej moci. Neskôr, od 19. storočia to bol titul predstaveného mesta s municipálnym právom (pozri Štatutárne mesto. Municipálne mestá boli postavené na úroveň župy. Výkonný orgán župy (podžupan) a mesta (mešťanosta) boli v rovnocennej podriadenosti k županovi.
Po reforme obecnej správy počas prvej Slovenskej republiky (1943–1944), ktorou sa zavŕšil proces faktického poštátnenia obecnej samosprávy stál na čele mesta mešťanosta s jedným alebo dvomi zástupcami mešťanostu. V Bratislave to bol hlavný mešťanosta, ktorého zastupovali mešťanostovia. Mešťanostovia neboli volení, ale menoval ich v okresných sídlach župan, v ostatých sídlach okresný náčelník a v Bratislave vláda. Menovanie prebiehalo na straníckom princípe na návrh HSĽS alebo národnostnej strany.
- funkcia dedičného richtára sa v podstate mohla získať kúpou. Pri osídľovaní neosídlených priestorov podľa nemecko-magdenburského práva (na Kysuciach označovaného jako žilinské právo) pomáhali lokátori (osídľovatelia), alebo šoltýsi (zakladatelia) počas valašského a kopaničiarskeho osídľovania, a ktorých úlohou bolo zabezpečiť osadníkov, a finančne ich dotovať počas prvej nereprodukčnej fázy osídľovania (klčovanie a príprava pôdy). Za toto im mohla byť zemepánom udelená dedičná hodnosť richtára, výnimka pri platení daní, právo zriadiť si pekáreň, jatku, ševcovňu, vyhňu, mlyn, pivovar, krčmu, pálenicu, ďalej právo na rybolov a poľovanie, pozemok, na ktorom si mohol postaviť dom a poľnohospodársku pôdu na obrábanie.
Dedičný richtár vystupoval ako predstavený celej obce voči zemepánovi a ostatnej vrchnosti. Mal právo nižšieho súdnictva.Okrem práv mali však i povinnosti - odvádzať určité množstvo reziva, platiť určené poplatky, vychovávať pre zemepána ošípané, vydržiavať robotníka pre potreby zemepána a pod.
Dediční richtári sa postupom času pretransformovali na zemanov (nižšia šľachta), prípadne splynuli s poddaným ľudom.
1773 - Mária Terézia v rámci svojich reforiem ruší dedičné richtárstva šoltýsov ale aj valašských vojvodov a ich potomkov a tým aj práva a úľavy, ktoré im boli v minulosti udelené. Inštitúcia dedičného richtárstva bola nevýhodná pre zemepánov, lebo nedostávali feudálnu rentu, ktorú šoltýsi a ich potomkovia neodvádzali. V ďalšom období zastupuje obec richtár, ktorý je volený.
- alebo meštianstvo (pejoratívne meštiaci, meštiactvo; čiastočné synonymum buržoázia) - sú spoločenská vrstva; pôvodne privilegovaní obyvatelia stredovekých miest, neskôr príslušníci tzv. strednej triedy vôbec (opak duchovenstva, šľachty, roľníkov a robotníkov).
- je najvyšší predstaviteľ obce, výkonný orgán volený občanmi v priamych voľbách. Vykonáva obecnú správu a zastupuje obec navonok.
Podrobnosti o funkcii starostu stanovuje 4. Hlava Ústavy slovenskej republiky o územnej samospráve a zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
V Košiciach a v Bratislave je starosta najvyšším predstaviteľom mestskej časti.
V minulosti sa najvyšší predstaviteľ obce nazýval richtár.
Funkcia starostu je podľa Zákona 369/1990 nezlučiteľná s funkciou:
* poslanca obecného zastupiteľstva,
* zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený,
* štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený,
* predsedu samosprávneho kraja,
* vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,
* podľa osobitného zákona (napr. zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch)
Primátor je na Slovensku predstaveným mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom. Okrem toho primátor
* uschováva mestskú pečať a mestskú zástavu,
* používa mestské insígnie.
Inak preňho platia ustanovenia pre starostov.
Postavenie primátora je dané paragrafom 24 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
V minulosti sa najvyšší predstaviteľ väčšieho mesta nazýval mešťanosta.