História
Žilinská radnica sa po prvý raz spomína ako radnica v roku 1508 v Žilinskej knihe pod názvom radhuus (z nemeckého Rathaus). V tomto roku bolo jej pomenovanie aj radhaws.
Pravdepodobne existovala aj staršia radnica uprostred námestia, avšak archeologický výskum (z r. 1996 a 1995), ktorý však nebol na ploche celého námestia, nenašiel stopy po radnici v strede námestia. Pravdepodobne si po zničení tejto radnice Žilinčania kúpili ako náhradu dom, na mieste ktorého stojí i dnešná radnica.
Spor o tento dom prebiehal s majiteľom strečnianskeho panstva od roku 1471, keď sa kastelán strečnianskeho hradu násilne zmocnil domu žilinského richtára Petra Poláka. Podobne i v roku 1477 ho obsadil dedičný richtár Blažej Podmanický. Dom podľa svedectiev okolitých miest a obcí z roku 1479 patril mestu, nie dedičnému richtárovi. Spor sa ťahal dlhšie, preto postupne od r. 1483 kupovali Žilinčania od jednotlivých podielnikov dedičného richtárstva ich podiely i s domom. Spor však pokračoval a až v roku 1509 majiteľ Strečna Juraj Kereky vrátil murovaný dom mestu a odvtedy slúži pre potreby mesta nepretržite až dodnes.
Celkove stálo vyplatenie dedičného richtárstva a domu - radnice žilinských mešťanov skoro 3000 zlatých. Žilinčania ako jediní na Slovensku si dokázali kúpiť dedičné richtárstvo a radnicu z vlastných zdrojov. Treba podotknúť, že majetkom dedičného richtára bolo oblasť okolo Krásna nad Kysucou, čo je prakticky dnešný okres Čadca. Podľa mienky niektorých historikov sa spor o dom richtára Poláka týka tzv. Panského domu na námestí, teda domu č.24.
Radnica slúžila od počiatku ako stredisko správnych orgánov mesta - mestskej rady, zastupiteľstva, mestského súdu, notára, administratívy a hospodárstva. V dome sidlili volení richtári z radov žilisnkých mešťanov, ktorí existovali popri dedičných richtároch.
- 1848, 1860-1873 - na čele bol mešťanosta a súčasne i richtár
- 1874-1910 - na čele Veľkej obce Žilina - tak sa vtedy oficiálne nazývala-stál richtár
- 1911 - sa Žilina stala opäť mestom a na čele mala mešťanostu až do roku 1923
- 1923 - 1938 - na čele mesta stál starosta
- 1938 - 1942 - bol menovaný starosta, ktorého funkcia v rokoch 1942-1944 sa zmenila na menovaného vládneho komisára
- 1944 - apríl 1945 - sme mali na čele mesta opäť mešťanostu
- máj 1945 - november 1990 - na čele mesta stál volený predseda, potom už na čele mesta stojí primátor volený priamo občanmi v štvorročnom období
- 1949 - 1954 - zanikol mestský národný výbor a nahradil ho jednotný národný výbor, ktorý vykonával správu okresu i mesta
Prvým známym žilinským richtárom je Jokl Smyt, ktorý stál na čele mesta v rokoch 1419-1420. Prvým známym dedičným richtárom bol Ján Petzold z roku 1325. Celkovo poznáme mená 11 dedičných richtárov a mená 188 volených predstaviteľov mesta. Z nich viacerí boli zvolení opakovane na miesto richtára. V 5 ročných volebných obdobiach to bol Ján Bohdal, Melichar Mikunda, Ondrej Stráňavský. V 4 ročných obdobiach boli starostami Apollo Militius-Mlynský (spisovateľ), Gašpar Košeľa, Ondrej Natulay, Ján Slatini, Martin Skalka. Vojtech Tvrdý bol v rokoch 1938-1945 menovaným starostom, vládnym komisárom a mešťanostom. Funkčne najdlhšie zatiaľ v Žiline pôsobil ako primátor v rokoch 1990-2006 v 4 volebných obdobiach Ján Slota. Viacerí predstavitelia mesta boli zemania - Stráňavský, Košeľovci, Skalkovci a ďalší, v roku 1900 bol na čele mesta barón Karol Kloch, ktorý zomrel vo výkone funkcie.
Až v dvadsiatom storočí, keď mesto postavilo novú budovu tzv. finančného paláca –
Budova radnice prešla mnohými zmenami. Renesančná stavba bola postavená